Je 10:00 a ja som sa vybral na cestu za klientom v centre Bratislavy. Samozrejme myšlienkou toho, že autom zaparkujem pred budovou klienta, prípadne blízko v okolí som sa už ani nezaťažoval a rovno som si pozrel spoj MHD.
V našich končinách je stále zaužívané, že na stretnutia sa chodí autom, však som niekto a nemám čas na MHD, v pokročilejších civilizáciách sa do centra autom len tak nedostanete a MHD je štandardný prostriedok dopravy aj pre "biznismenov" a manažérov.
Cieľom nie je filozofovať, ale podeliť sa o môj dnešný zážitok z MHD mesta Bratislava.
Je pár minút po 10:00 a ja čakám na svoj spoj smer Hodžovo námestie. Vonku je celkom príjemne, automat na cestovné lístky fungoval bez problémov a počet ľudí na zástavke MHD nenaznačoval, že bude v autobuse "plnka". A ani nebola ;).
Označil som si cestovný lístok, postavil sa do uličky a pohľadom pred seba cez bočné okno sledoval cestu. Po pár sekundách cesty, ma potiahol za ruku chlapec v žltej čapici, odhadujem že mal 6-7 rokov, s oslovením: "UJO..., nech sa páči poďte si sadnúť". Musím poznamenať, že mám 32 rokov, tak ma celkom zaskočilo.V prvom momente som sa obzrel okolo seba, koho vlastne myslel, no rýchlo som pochopil, že myslel mňa. Poďakoval som, ale keďže som mal pred sebou len pár minút cesty MHD, miesto som prenechal takto slušne vychovanému mladému mužovi (zámerne nepíšem chlapec :) ).
Celá situácia ma pobavila a rovnako vyčarila úsmev na tvárach aj ďalším cestujúcim. A prečo Vám o tom píšem? V poslednej dobe sa v našich končinách vo svete biznisu moc slušnosti nedočkáte (česť výnimkám). Smutná realita našej generácie, no potešila ma skutočnosť, že nová generácia základy slušnosti pozná. A áno, ak ste po 30-tke, tak už zjavne ste ujo a teta ;).